Porovnávacia štúdia z dejín slovanskej slovesnosti napísaná roku 1939.
Od 8. stor. katolícke pokresťančovanie slovanských území prebiehalo v duchu ničenia pôvodnej slovanskej Staroviery, Kultúry a vyvražďovania jej nositeľov.
Nebolo tomu inak ani v období baroka.
Obdobie baroka, protireformácie a uniatských snáh, celé 16. a najmä 17. a 18. stoletie narážalo vo všetkých národných slovanských slovesnostiach a v literárnej vede vôbec na príkre odsúdenia z rozmanitých, estetických a najmä náboženských príčin.
Okrem fedrovania(uprednostňovania) latiny, retardačnou bola kresťanská protireformácia indexmi(zoznamami zakázaných kníh) a pálením kníh. V Poľsku spálil ako prvú knihu verejne kat už v roku 1 584, druhú roku 1 627, povestným sa stalo pálenie Twardowského Wojny domowej roku 1 657 z príčin politických. 6 Indexy kníh počaly v Poľsku činnosť rokom 1 603, 1 604 a 1 617, kde zničily aj nejednu ruskú a najmä českú knihu (>>de Pelhrzymovo Nicolaus<<, husitské a českobratské knihy, písané neraz česky alebo poľsky), nehovoriac o ničení takých poľských pokladov ako diel Reja, Kwiatkowského, Laského, Modrzewského, Sarnica i Volana, oboch slovansky uvedomelých. V Čechách sa obyčajne indexy spájajú s menom A. Koniáša (1 729, 1 749 >>Clavis<< a 1 770 >>Index bohemicorum librorum prohibitorum<<). Index z roku 1 767 trestal od žalára po sťatie, prieskupcov kníh roku 1 726 galejami, a zakazoval Všetky exolantské české knihy, tlačené švabachom na území od Amsterdamu po Laubno, ba aj knihy levočské a slovenských autorov (Kyrmezer, J. Simonides, D. Sinapius, Tarnovský...). O pálení kníh na Slovensku ešte v polovici 18. storočia máme bezpečné doklady (knihy Oravca Ambrozyho). Slovinské knihy pálili jezuiti v Gráci 8. augusta 1 600 (okolo desať tisíc), 23. októbra 1 600 v Ljubljani, kde 9. januára 1 601 ľahly popolom údajne tri vozy. Aké to boli straty pre Slovanov , pochopíme z neustáleho náreku na nedostatok kníh v materinskom jazyku po celé 17. a 18. storočie.
