črpák 1,2 L

- objem cca 1,2 L
- materiál: svor - smrek, rúčka - javor, obruč - mosadz

Podobné nádoby robili na salašoch prví salašníci. Drevo narástlo samé, nemuseli ho dlabať. Aké nádoby bača potreboval, taký strom odpílil. Svor je totiž z väčšej časti výtvorom prírody, a preto ide o skutočnú raritu. Po odpílení stromu sa na jar živica snaží zaliať ranu. V zimnom období zasa ide do koreňov a na jar opäť hore. Takto aj tridsať rokov sa na seba naliepajú vrstvičky a prerastajú s pôvodným drevom. Ostane "obtek" alebo obal pôvodného dreva, ktoré za ten čas vyhnije. Peň sa vlastne snaží prežiť, vytvára nové drevo a zabaľuje ho živicou, aby nevyschol. Za každým svorom sú kilometre nachodené po lese. Svor nie je hneď hotovou nádobou. Niekedy ho treba dlátom upraviť, pretože na severnej strane je obyčajne hrubší ako na južnej. Po opracovaní sa musí ešte variť, čím sa drevo roztiahne. Vtedy je ten správny čas na osadenie dna. Sťahuje sa aj tri mesiace, dno sa vlastne zareže do pripravenej drážky. Svor je pevná nádoba, nemá ako puknúť a ani pád jej neublíži.
Keďže svor rastie v prírode aj tridsať rokov, bača, ktorý takýto strom odpílil, zvykol pník zahrabať. A ten potom zdedil jeho vnuk.