- objem cca 0,5 L
- materiál: svor - smrek, rúčka - javor, obruč - mosadz
Podobné nádoby robili na salašoch prví salašníci. Drevo
narástlo samé, nemuseli ho dlabať. Aké nádoby bača potreboval, taký strom
odpílil. Svor je totiž z väčšej časti výtvorom prírody, a preto ide o skutočnú
raritu. Po odpílení stromu sa na jar živica snaží zaliať ranu. V zimnom období
zasa ide do koreňov a na jar opäť hore. Takto aj tridsať rokov sa na seba
naliepajú vrstvičky a prerastajú s pôvodným drevom. Ostane "obtek"
alebo obal pôvodného dreva, ktoré za ten čas vyhnije. Peň sa vlastne snaží
prežiť, vytvára nové drevo a zabaľuje ho živicou, aby nevyschol. Za každým
svorom sú kilometre nachodené po lese. Svor nie je hneď hotovou nádobou. Niekedy
ho treba dlátom upraviť, pretože na severnej strane je obyčajne hrubší ako na
južnej. Po opracovaní sa musí ešte variť, čím sa drevo roztiahne. Vtedy je ten
správny čas na osadenie dna. Sťahuje sa aj tri mesiace, dno sa vlastne zareže
do pripravenej drážky. Svor je pevná nádoba, nemá ako puknúť a ani pád jej
neublíži.
Keďže svor rastie v prírode aj tridsať rokov, bača, ktorý takýto strom odpílil,
zvykol pník zahrabať. A ten potom zdedil jeho vnuk.